•  

História

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1257, keď majetok Feliciána Ebeczkiho susedil s Príbelcami. V roku 1323  sa výhradnými majiteľmi obce stávajú Ebeczkyovci, starobylá novohradská zemianska rodina. Podľa mena rodiny Ebeczkyovcov bola aj pomenovaná, Ebeczk – Obeckov. Roku 1549 boli tunajšími zemepánmi Michal Palásthy, Ladislav a Imrich Ebeczkyovci , Gašpar Nagy , Imrich Balassa, Ján Ivánczy a Ján Piry. Toto obdobie poznačila prítomnosť Turkov , ktorí obec v polovici 16. storočia zničili. Po rekonštrukciách prebiehal život v obci počas nasledujúcich dvoch storočí v relatívnom pokoji, až do roku 1713, keď tunajšie obyvateľstvo zdecimovala krajinská morová epidémia. 

V roku 1828 bolo v obci 41 domov a 452 obyvateľov. Po vypuknutí maďarskej revolúcie (1848-1849) do vojska narukovalo 7 miestnych obyvateľov. Inak sa revolučné udalosti obce nedotkli. Potom, čo sa v Obeckove usadila rodina Ruttkayovcov  sa na panských poliach pestovalo hlavne obilie , zelenina a tabak , ktorý sa stal výnosným artiklom. Chovali sa husi ovce, kone a dobytok . Časť obyvateľstva sa zaoberala debnárstvom. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 žilo v obci 545 obyvateľov, tento počet striedavo stúpal a klesal, až dospel k súčasnému číslu 480. 

Z iniciatívy učiteľa Jána Holuba bola v roku 1918 postavená budova rímskokatolíckej školy , v ktorej sa po roku 1918 vyučovalo len v slovenskom jazyku.

V dôsledku nevyhovujúceho stavu bol v roku 1894 zbúraný starý a postavený nový neoklasicistický kostol , ktorí zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1908.

Obyvateľov Obeckova sa dotkli obe svetové vojny. Počet obetí prvej svetovej vojny dodnes nie je upresnený. Viedenská arbitráž z roku 1938 stanovila, že podľa hranice, ktorou bol potok, ležali niektoré domy v časti Potočok v Maďarsku. Druhá svetová vojna sa bytostne dotkla najmä obyvateľov židovskej národnosti - rodiny Ungárovcov (Július,Magdaléna a synov Júliusa a Viktora) a Weissovcov (František , Matilda , Tibor , Imrich). Pred prvou vlnou deportácií do koncentračného tábora rodinu Ungárovcov zachránila prezidentská výnimka, ktorá im bola udelená na základe konvertovania na rímsko-katolícku vieru. Weissovcov stihol ukrutný osud. V bojoch v chotári obce padlo 21 vojakov , z toho 1 nemecký. Jeho pozostatky boli z miestneho cintorína prevezené na Nemecký vojenský cintorín vo Važci.

Hospodárska politika novovzniknutého Československa sa výrazne podpísala na zmene v poľnohospodárskej výrobe. Na základe združstevňovania vzniklo v roku 1952 v Obeckove JRD , ktoré dosahovalo výborné výsledky a patrilo medzi najlepšie v rámci okresu. V 70-tich rokoch bolo pričlenené ku JRD Sklabiná.

V 60-tich rokoch sa začalo s intenzívnou výstavbou rodinných domov. V rámci nej bol postavený aj kultúrny dom.

Erb obce tvorí

V modrom poli štítu medzi dvoma zlatými (žltými) steblami obilia strieborné (biele) čerieslo, vľavo od nich dve strieborné (biele) ratolesti viniča, každá s jedným zlatým (žltým) strapcom, v oboch horných rohoch po dve zalté (žlté) hviezdičky.

Štít neskorogotický

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z 18. alebo prvej polovice 19. storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený na obecnom úrade. Na pečati s iniciálami EF (Ebeck falu) je vyobrazené čerieslo medzi dvoma steblami obilia, vľavo od nich je lemeš.

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00
Utorok: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00
Streda: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00
Štvrtok: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00
Piatok: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00

Fotogaléria

Kalendár